Dnes slávime Svetový deň veľrýb, a aj keď tento deň možno vo veľa Slovenských kalendároch nenesie nič špeciálne, vo svete morí a oceánov sú veľryby veľmi dôležité.
Vedeli ste, že veľryby významne prispievajú k nášmu boju proti zmene klímy? Zohrávajú totiž kľúčovú úlohu pri pohlcovaní oxidu uhličitého z atmosféry.
Jedna veľryba zachytí toľko uhlíka ako tisíce stromov.
Veľryby tiež stimulujú rast fytoplanktónu, ktorý produkuje viac ako polovicu svetového kyslíka a slúži ako pľúca našej planéty. Tento mikroskopický rastlinný život tiež absorbuje obrovské množstvo oxidu uhličitého, takže úloha veľrýb pri podpore ich rastu je dvojnásobne dôležitá.
Čo ste možno o veľrybách nevedeli?
Niektoré druhy veľrýb patria medzi najdlhšie žijúce cicavce. Vedci odhadujú, že veľryby grónske (veľryby s veľrybími chrupavkami, ktoré sa vyskytujú v Arktíde) sa môžu dožiť viac ako 200 rokov a kosatky dravé sa môžu dožiť viac ako 100 rokov.
Odhaduje sa, že pred ich vykorisťovaním v roku 1900 žilo na Antarktíde viac ako 225 000 modrých veľrýb. Dnes sa odhaduje, že na svete zostalo 10 000 - 25 000 modrých veľrýb antarktických.
Veľryby medzi sebou komunikujú pomocou zvukových vĺn. Vorvaň tuponosý vydáva najhlasnejšie zvuky zo všetkých druhov veľrýb. Ich zvukové kliknutia dosahujú 230 decibelov. My ľudia ich ale nepočujeme, pretože zvuky netrvajú dlho a sú mimo dosahu.
Aj keď sú veľryby veľmi dôležité tvory pre planétu, sú stále lovené. Japonsko, Nórsko a Island sú posledné tri krajiny, ktoré ešte nepresadili zákaz lovenia týchto vzácnych a ohrozených druhov.
Pri príležitosti Svetového dňa veľrýb nezabúdajme na naliehavú potrebu ochrany týchto morských cicavcov. Mnohé druhy veľrýb sú ohrozené v dôsledku ľudských činností, ako je rybolov, znečistenie a zmena klímy. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa týmto majestátnym tvorom naďalej darilo v našich oceánoch a zachovali zdravie našej planéty pre ďalšie generácie.
Pamätajme, že záchranou veľrýb v konečnom dôsledku zachraňujeme aj seba.